O tom, že súčasná pandemická situácia komplikuje život vo všetkých sférach, aj v tej infomatickej, sme sa porozprávali s tromi našimi študentmi, ktorí absolvovali tréningový program Butterfly Effect, v skr. BE. Peter Košarník, Martin Hajdin a Andrej Urbanek dostali túto jedinečnú príležitosť a opísali nám svoje dojmy.
- Aké sú vaše dojmy po skončení BE?
PK: Veľmi pozitívne. Bolo to popri štúdiu náročné a dištančné prevedenie programu tomu dodalo na komplexite, ale celkovo si myslím, že to bolo veľmi efektívne stravené obdobie.
MH: Veľmi dobré :).. Spoznal som veľa ľudí, ktorých baví tvorba hier a je fajn byť súčasťou takého kolektívu.
AU: Veľmi sa mi tam páčilo. Je tam skvelý kolektív, ako vedúci labmastri tak aj mentori, ktorí sa nás snažili počas týchto päť mesiacov naučiť čo najviac a pomôcť nám, ako sa len dalo. Dokonca aj všetci študenti, ktorí prišli sa niečo nové naučiť, boli šikovní a spoločne s tímom sa nám úspešne podarilo dokončiť Butterfly Effect program. Až keď sa takto spätne na tých celých päť mesiacov pozriem, tak chápem, aké to bolo pre mňa obohacujúce a som rád, že som sa mohol tohto programu zúčastniť.
2. Aký prínos očakávate od BE pre Vašu profesijnú budúcnosť?
MH: V rámci BE som riešil aj situácie, ktoré ako programátor riešiť nemusím a bolo fajn získať nejaký základný prehľad na tom, ako to chodí aj v iných oblastiach herného vývoja.
PK: Zoznam vecí, ktoré som si odtiaľ odniesol, by mal asi niekoľko strán. Tak vypichnem len tri pre mňa najpodstatnejšie. Už počas trvania programu som pociťoval, že som zmenil spôsob komunikácie. Práca v multidisplinárnom tíme bola pre mňa niečim novým, museli sme nájsť spoločnú reč, vedieť odhadnúť aká náročná je úloha iného člena v tíme, aj napriek tomu, že sme mu priamo nevideli do remesla. A to si vyžadovalo prvom rade veľa pochopenia, empatie a trpezlivosti. Ak by som pracoval v ďalšom tíme, tak viem, akým veciam by som sa v komunikácii vyhol, aby sa predišlo nedorozumeniam. Ďalší prínos je, že som sa naučil plánovať a priorizovať si povinnosti tak, aby som naplnil všetky očakávania, či už môjho tímu, vedúcich programu Butterfly Effect alebo zadavateľov úlohy pre náš projekt a súčasne zvládal aj štúdium na univerzite. Získal som náhľad do herného priemyslu aj z perspektívy biznisu. Mnoho ľudí, tak ako aj ja, si v určitom momente svojho života možno povedalo, že by bolo fajn zarábať si na živobytie tvorbou vlastných hier, hoci v skutočnosti tie úspešné hry, ktoré nás ku tomu mohli inšpirovať, tvoria tak 1% z celkového počtu hier na trhu. Toto mi otvorilo oči, nakoľko moje videnie priemyslu bolo také, že prídem so skvelým nápadom a prerazím, pretože aj predo mnou sa to mnohým podarilo. Teraz viem, že ich nebolo mnoho ale iba zopár.
AU: Na tento program som sa prihlásil práve kvôli tomu, aby som sa naučil základy game development a tieto očakávania sa naozaj podarilo naplniť. Dokonca viac ako som čakal. Preto si myslím, že BE bude mať pre mňa a pre moju profesijnú budúcnosť veľký prínos. Naučil som sa nielen ako prebieha vývoj nejakej hry, ale aj všetko, čo sa deje pred tým a aj po tom, ako sa nejaká hra vôbec začne vyvíjať. Zlepšil som si svoje soft skills, napr. prácu v tíme, akú sme v škole ani len nemohli nacvičiť, lebo na takom veľkom projekte po tak dlhú dobu sme nepracovali. A samozrejme zlepšili sa mi aj hard skills ako práca v Unity, vďaka čomu by som si teraz mohol bez problémov začať aj vlastný projekt.
3. Stretli ste sa v BE s niečím, čo by ste privítali aj v rámci vyučovacieho procesu na FEI?
PK: Toto je veľmi ťažká otázka, nakoľko školu vnímam skôr, že by nás mala pripravovať po tej technickej stránke. Ja som pociťoval skôr nedostatky po tej komunikačnej a organizačnej stránke.
MH: Privítal by som nejaký predmet, kde by sa riešil herný dizajn. (Pozn. red.: v ak. roku 2021/22 pripravujeme nový predmet Úvod do herného dizajnu)
AU: V škole sme sa väčšinou zameriavali na tzv. problem solving a skupinovú prácu som zatiaľ mal iba na nejakých malých úlohách v škole a na jednom skúškovom projekte, na ktorom som spolupracoval s ďalšími tromi študentmi. Nepoužívali sme však žiadne pomôcky okrem online repozitára, kde sme dávali dokopy našu prácu. Myslím si, že by v škole mohlo byť viac takýchto projektov, kde by sme mohli vidieť, ako to funguje v praxi, a ako sa to robí v reálnej práci, tak ako sme pracovali v BE.
4. Ako prebiehal vzdelávací proces v BE dištančnou formou? Používali ste nejaké podporné nástroje pre prácu v tíme? Ak áno, aké?
PK: Najprv ku vzdelávaciemu procesu. Týždenne sme mali v pondelok a zo začiatku aj v stredu prednášky na rôzne témy, či už technického alebo biznisového charakteru cez Zoom. Každý štvrtok referoval každý tím svoj progres za uplynulý týždeň mentorom, čo sú ľudia z praxe, ktorí nám vedia dať relevantnú spätnú väzbu na to, čo sme urobili, a vedia nás nasmerovať v prípade, že máme s niečím problém, alebo sme niečo neurobili úplne správne.
MH: Pre komunikáciu v tíme sme používali hlavne discord. Mentoring a prednášky boli hlavne cez zoom a slack. Inak som s distančnou formou problém nemal a celkom mi aj vyhovovala, keďže môj tím bol z celého Slovenska a cestovať do Bratislavy by sa skoro každý deň nedalo. Ale v rámci tímu, v ktorom som bol, sa počítalo s distančnou formou už od začiatku.
AU: Prebiehalo to podobne ako škola. Okrem začiatku, kedy sme sa v septembri ešte osobne stretávali v Hubhube v Twin City, prakticky od polovice októbra sme boli kompletne online. Pracovali sme podľa Scrum modelu, čo znamená, že sme mali urobiť čo najviac práce v čo najkratšom, ale dobre rozplánovanom čase. Nazýva sa to aj šprint.
5. Ako prebiehala komunikácia v tíme? Dokázali ste dostatočne spolupracovať, aj keď ste sa nemohli stretávať osobne?
PK: Dostatočne áno, ale COVID nám situáciu určite sťažoval. Komunikácia je vo všeobecnosti o dosť náročnejšia, pokiaľ počas rozhovoru chýba očný kontakt, a u nás bol s týmto problém, nakoľko nie všetci sa cítia so zapnutou web kamerou komfortne, čo treba rešpektovať.
MH: Mal som fajn ľudí v tíme, takže s komunikáciou problémy neboli a celkovo sme si rozumeli. Mali sme pravidelné stretnutia, kde sme riešili, čo je treba spraviť a ako ďalej postupovať. Čiže sa nestalo, že by sme nemali alebo nevedeli na čom treba pracovať.
AU: Snažili sme sa to dohnať cez online meetingy, ale keďže to najviac uškodilo kreatívnemu procesu, tak tie meetingy boli oveľa dlhšie, ako by boli tie osobné stretnutia, a tým pádom sme ostávali naozaj dlho hore a veľakrát sa nám tieto meetingy aj predĺžili až do neskorých večerných hodín. Komunikácia v tíme bola super a zažili sme veľa zábavy. Niekedy ale bola komunikácia aj pomalá, keď niekto nebol online. Ale takéto situácie sa veľmi rýchlo vyriešilo. 🙂 Na čom sme sa však všetci zhodli bolo to, že určite nám chýbalo nejaké to spoločné pivo.
6. V ktorom ročníku štúdia je podľa Vás vhodné tento program absolvovať?
MH: Myslím si, že na ročníku nezáleží. Ak sa študent zaujíma o tvorbu hier a chce zistiť, ako to chodí tak je tento kurz určený práve pre neho.
PK: Očakáva sa, že človek, ktorý sa hlási na Butterfly Effect už má nejaké vedomosti a skúsenosti vo svojej profesii, aby bol schopný plniť úlohy v rámci jeho pozície v tíme. Preto neodporúčam BE skôr ako po ukončení bakalárskeho štúdia, najmä ak študent počas štúdia nepracoval na nejakej juniorskej pozicií ako programátor, alebo nemá programovanie ako hobby. Druhý faktor na zváženie je časové vyťaženie. Tým, že práca prebieha v multidisplinárnom tíme, ostatné profesie v tíme sú závislé najmä na programátoroch a človek si nemôže dovoliť iba tak zmiznúť na týždeň, ani počas zápočtov a skúšok, lebo potom blokuje celý tím. Ak študent pokračuje po bakalárskom štúdiu na inžiniera a súčasne sa hlási na BE, odporúčam zohľadniť časovú náročnosť zapísaných predmetov pre daný semester vopred.
AU: Ja som študentom tretieho ročníka aplikovanej informatiky a pre mňa osobne tento program sadol ako uliaty. Jednou z prvých otázok na pohovore, bola, či mám nejaké skúsenosti s objektovo-orientovaným programovaním, ktoré som zhodou okolností dokončil vo štvrtom semestri. Išiel som tam však za developéra. Dá sa tam prihlásiť aj na grafickú, game design alebo game producer pozíciu. Na tieto pozície nie sú potrebné programátorské vedomosti. Ja som však nemal žiadne predošlé skúsenosti s Unity, ale ak niekto tieto skúsenosti už má a programoval v C#, tak si myslím, že nezáleží, v akom je ročníku. A keď ho hry bavia, tak tento program bude pre neho skvelý.
Foto: zdroj BE