Cieľ predmetu je osvojiť si metódy a postupy riešenia relatívne rozsiahlych projektov; preukázať schopnosť samostatne a tvorivo riešiť zložité úlohy aj výskumného charakteru v súlade so súčasnými metódami a postupmi využívanými v príslušnej oblasti, samostatne, tvorivo a kriticky pristupovať k analýze možných riešení a tvorbe modelov.
Priebežné hodnotenie: pripravenosť na konzultácie s vedúcim projektu, priebežné výsledky
Záverečné hodnotenie: obhajoba projektu – klasifikovaný zápočet
1. Práca musí byť z odboru informatika. Čo to znamená? Znamená to, že práca musí demonštrovať odborný prínos (hodnotí sa prínos z pohľadu informatiky) a odborné postupy (zvládnutie softvérového inžinierstva a relevantných výskumných metód).
2. Práca musí byť aplikačná. Čo to znamená? Znamená to, že práca musí mať technické výstupy (aplikáciu, automatizačné nástroje pre experimenty a pod.) a aplikačný prínos (výsledok musí byť použiteľný na nejaký účel). Kvalitná práca však má obsahovať aj kvalitne spracovanú teóriu a (formálnu) analýzu problému.
3. Práca musí byť pôvodná. Čo to znamená? Znamená to, že práca nesmie byť plagiátom (preberané texty alebo časti riešenia bez uvedenia zdrojov) ani kompilát (pozbierané odcitované texty alebo časti riešení bez relevantného vlastného vkladu).
4. Práca musí byť odborná. Čo to znamená? Znamená to, že pri písaní sa používa odborný štýl a terminológia. Používajú sa odborné poznatky a postupy.
5. Práca musí byť ucelená. Čo to znamená? Znamená to, že práca predstavuje jeden celok, je dokončená a obsahuje všetky relevantné informácie potrebné pre jej porozumenie a odskúšanie výsledku.
1. Študent má nárok a povinnosť na priebežné konzultácie práce. Počas semestra sa odporúča každý týždeň vyčleniť čas na prezenčné alebo online konzultácie v primeranom rozsahu určenom vedúcim práce.
2. Študent má nárok a povinnosť na kontrolu draftu práce. Minimálne je potrebné odovzdať rozpracovanú prácu na kontrolu raz za semester (pred kontrolnými prezentáciami, a pred odovzdaním finálnej verzie práce).
3. Odporúčame používať pri písaní práce LaTeX (je dostupná šablóna). Alternatívne je dostupná šablóna aj pre MS Word. Na zálohovanie a správu verzií je vhodné založiť si úložisko na správu verzií (git, SVN, …) ako pre textovú časť, tak aj pre kód, alebo využiť cloudové riešenia typu Overleaf.
4. Odporúčame si zhromažďovať relevantné online zdroje (články, zdrojové kódy, knižnice) do záložného úložiska (pre prípad, že sa online zdroj zmení, alebo je nedostupný). Je vhodné pri tom archivovať aj metadáta potrebné na citovanie (autor, názov, dátum prístupu, …).
5. Prácu nie je nutné písať lineárne (zaradom), podobne ako pri tvorbe softvéru je vhodný agilný postup: iterácia cez niekoľko verzií práce, s postupným pridávaním relevantných častí. Je potrebné si však dávať pozor na termíny a ponechať si dostatočný čas na záverečnú finalizáciu.
6. Ak pri riešení problému príde k nečakaným problémom, je potrebné včas situáciu komunikovať s vedúcim práce a pokúsiť sa stanoviť náhradné riešenie. Je vhodné rátať s potenciálnymi zádrhmi a zálohovať si čiastočné výsledky, vytvárať si funkčné verzie (míľniky) pred začatím ďalšej funkcionality.
1. Nekopírujte zbytočne texty. V teoretickej časti práce sa očakávajú relevantné definície (tie, ktoré sú potrebné na porozumenie zvyšku práce), ktoré môžu byť prevzaté (a odcitované!), ale jadro práce má byť vlastná tvorba.
2. Úvod práce. Je potrebné, aby čitateľ vedel o čom práca je, prečo je dôležitá, a čo sa v nej dočíta.
3. Teoretická časť práce. Tu sa uvádzajú základné definície (zväčša prebraté z odbornej literatúry) potrebné pre ďalšie porozumenie práce.
4. Analytická časť práce. Tu by mal študent analyzovať relevantné existujúce riešenia, sumarizovať ich klady a nedostatky (vhodné sú napr. sumárne tabuľky) a identifikovať z toho vyplývajúce špecifické požiadavky na vlastnú prácu (čo má riešenie robiť).
5. Návrhová časť práce. Tu sa rieši otázka ako postupovať pri riešení práce. Študent by mal spracovať návrh riešenia: vychádzajúc z analytickej časti by mal identifikovať hlavné komponenty a interakcie riešenia (architektúra, use-cases, data-flow), a pripraviť softvérový návrh jednotlivých komponentov do hĺbky. Identifikuje/navrhne vhodné algoritmy. Pri experimentálnej/výskumnej práci identifikuje a zdôvodní metodiku experimentov. Táto časť je charakteristická diagramami a schémami, využívajú sa v nej postupy softvérového inžinierstva.
6. Implementačná časť práce. Tu sa rieši otázka, ako bolo riešenie realizované. Študent by mal opísať relevantné časti svoje riešenia: zvolenú platformu, použité existujúce komponenty, zdokumentovať vlastný prínos a prípadne demonštrovať dôležité časti kódu (nie ako obrázok!), screenshoty a pod.
7. Výsledky a testovanie. Študent by mal sumarizovať výsledky testov a vyhodnotiť riešenie. Je tiež vhodné porovnať vlastné riešenie s existujúcimi alternatívami. Pri experimentálnych/vedeckých prácach je táto časť najbohatšia, obsahuje relevantné, spracované výsledky (tabuľky, grafy) a z nich odvodené závery.
8. Záver práce. Je potrebné, aby čitateľ dostal sumár výsledkov, zhodnotenie riešenia a jeho prínosov.
9. Rozsah práce. Ak dodržíte odporúčaný obsah práce, práca má zvyčajne dostatočný rozsah. Nie je potrebné umelo prácu zväčšovať. Naopak, ak práca má príliš veľký rozsah, je vhodné sa zamyslieť, ktoré časti je potrebné komprimovať (vybrať len relevantné grafy, screenshoty, kódy, vynechať nepoužitú teóriu, …)
10. Formálna úroveň. Ak používate LaTeX formálnu stránku dokáže riešiť použitie projektovej šablóny. Je potrebné správne citovať, číslovať a popísať obrázky, tabuľky, definície, rovnice, používať nadpisy, zoznamy, code-listing, … Je dôležité, aby práca bola napísaná spisovným jazykom a skontrolovaná minimálne cez spell-checker. Odborné termíny sa dajú používať aj v pôvodnom jazyku, ak neexistujú vhodné slovenské preklady. Nutná je však konzistencia (ak raz zavediete nejaký pojem, používajte ho rovnako, napr. stále softvér, a potom na základe vzoru aj malvér, nie miešať software, softvér, malware, malvér, …)
1. Riešenie musí byť funkčné. Výsledok by mal byť funkčný prototyp, podľa zadania práce. Je vhodné priložiť k práci skompilovanú verziu so stručným návodom na inštaláciu a použitie.
2. Riešenie musí mať otvorené zdrojové kódy. K práci by mali byť priložené zdrojové kódy riešenia (spolu s knižnicami alebo aspoň odkazmi na ne), ako aj príslušné kompilačné skripty, resp. návod na kompiláciu.
3. Riešenie musí byť overiteľné. Aj pri experimentálnej alebo výskumnej práci by mal byť priložený softvér a dáta, ktorý umožní reprodukovať výsledky.
Na odbore Aplikovaná informatika sa pravidelne konajú okrem záverečných štátnych skúšok aj prezentácie priebežných výsledkov z diplomových projektov na záver zimného semestra. Cieľom prezentácie je kontrola stavu prác, ako aj spätná väzba pre študentov a vedúcich k prezentovanému progresu a plánu riešenia. Zväčša sa konajú koncom januára.
Žiadame študentov, aby prišli v predstihu, nakoľko je potrebné nahrať prezentáciu na spoločný počítač, z ktorého sú následne prezentácie spúšťané.
Predpokladá sa krátka prezentácia (7 minút), kde je zhrnutý doterajší stav práce (stručne: na akej téme robíte, aké sú ciele, čo ste naštudovali) a plán na ďalší semester (aké riešenie ste navrhli).
Prezentovať môžu len študenti, ktorí majú založené zadanie DP v AIS. Po prezentáciách sa zadanie môže ešte mierne upraviť (na základe spätnej väzby), ale nemalo by sa zásadne líšiť od pôvodného zadania.
Náhradný termín z organizačných príčin a kapacitných možností neexistuje.
Finálna obhajoba záverečného projektu je štátna skúška. Súčasťou štátnej skúšky v inžinierskom štúdiu je aj odborná rozprava, ktorá overuje schopnosť študenta orientovať sa v problematike, ktorú prezentoval v diplomovej práci, ako aj všeobecné znalosti z aplikovanej informatiky. Na štátnej skúške je práca klasifikovaná samostatne skúšobnou komisiou, prihliadajúc na posudky vedúceho, oponenta, na obhajobu práce a odbornú rozpravu. Na absolvovanie štátnej skúšky musí práca spĺňať kvalitatívne požiadavky odboru, pozitívne posudky, zvládnutá obhajoba práce a odborná rozprava sú nutnou, ale nie postačujúcou podmienkou absolvovania štátnej skúšky.
Dostupné šablóny k projektu Záverečnej práce (BP/DP) si stiahnite tu. Pre použitie Microsoft word a pre použitie LaTeX.
Čo má obsahovať, formálne ako má byť upravená a aký je postup odovzdávania DP nájdete na stránke fakulty tu:
Legislativa – dilomovy/bakalarsky projekt
Jednou z dôležitých informácii je odporúčaný rozsah diplomovej práce – podľa metodického usmernenia 56/2011 je to pre diplomovú prácu 50 až 70 strán (90 000 až 126 000 znakov).
Finálne pokyny a licenčná zmluva sa dojedná pri odovzdávaní práce cez systém AIS (kde sú uvedené aj aktuálne platné pokyny).
Ústav Informatiky a Matematiky pre práce na odbore Aplikovaná informatika stanovuje dodatočné pokyny a odporúčania v nasledovnom dokumente:
Bc práce – Kritériá UIM BcPraceKriteria-PZajac-AHambalik
Forma posudku DP je zväčša plynulý text (čítaný pri obhajobe), oponent a vedúci by mali pokryť nasledovné aspekty:
Vedúci prevažne hodnotí schopnosť študenta samostatne získavať teoretické a praktické poznatky založené na súčasnom stave vedy a jeho schopnosť tvorivo ich uplatňovať, používať a rozvíjať. Oponent kriticky vyhodnocuje schopnosť študenta prezentovať výsledky vlastnej práce vo forme uceleného odborného textu a samotný tvorivý prínos študenta prezentovaný v jeho diplomovej práci.
Nutnou (nie postačujúcou) podmienkou na to, aby mohla byť diplomová práca hodnotená známkou lepšou ako FX (minimálne kritériá) je splnenie oficiálneho schváleného zadania práce, dodržanie základných formálnych náležitostí a predpísaných termínov a dodržanie etického kódexu (práca musí byť vlastnou prácou študenta).