- Hackeri a obrana pred nimi sa dostávajú do centra národných politík.
- Voľby v USA či vo Francúzsku naznačili, že pre niektoré krajiny môže byť atraktívne zamestnávať hackerov, ak to prináša šancu voľby ovplyvniť.
- Vývoj systémov slúžiacich na ochranu citlivých dát je preto kľúčovou oblasťou záujmu vedcov i komerčných firiem.
- Ak sú bezpečnostné šifry nesprávne naprogramované, odhaliť ich možno aj sledovaním zvuku počítača či sledovaním spotreby energie.
„Svet počítačov sa mení, podľa odhadov by vlády či veľké agentúry, mohli v priebehu 20 rokov mať k dispozícií kvantové počítače. Tie dokážu prelomiť šifry, ktoré dnes bežne používame na ochranu citlivých dát. Ak chceme aj v budúcnosti bezpečne komunikovať prostredníctvom počítačov a internetu, alebo ak chceme, aby veci, ktoré dnes šifrujeme, boli chránené aj o 20 rokov, treba sa na túto situáciu pripraviť. Musíme vytvoriť úplne nové šifry,“
vysvetľuje čerstvý absolvent doktorandského štúdia Tomáš Fabšič z Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.
Tomáš vyhral ocenenie Študentská osobnosť 2017, študoval na University of Warwick a University of Cambridge. Doktorát dokončil na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave pod vedením profesora Otokara Grošeka, ktorý sa venuje práve kryptografii – vednej disciplíne zaoberajúcej sa tvorbou šifier na ochranu údajov.
Aktuálnou témou v kryptografii je práve návrh šifier odolných voči útokom kvantovým počítačom, tzv. postkvantová kryptografia. Intenzívne sa téme venujú vedci vo svete, vrátane tímu profesora Grošeka na FEI STU. Tím teraz zvíťazil v medzinárodnej súťaži, kde je len asi 10% „acceptance rate“ a púšťa sa do riešenia nového projektu NATO – Science for Peace and Security: Secure Communication in the Quantum Era. Cieľom je hľadať nové bezpečné šifrovacie systémy pre postkvantovú éru v špecifickej oblasti…
Celý článok nájdete na web stránke.