Cieľom bakalárskeho projektu je osvojiť si metódy a postupy riešenia relatívne rozsiahlych projektov; preukázať schopnosť samostatne a tvorivo riešiť zložité úlohy v súlade so súčasnými metódami a postupmi využívanými v príslušnej oblasti a tým preukázať pripravenosť na uplatnenie sa v praxi.
Priebežné hodnotenie: pripravenosť na konzultácie s vedúcim projektu, priebežné výsledky
Záverečné hodnotenie:
1. Práca musí byť z odboru informatika. Čo to znamená? Znamená to, že práca musí demonštrovať odborný prínos (hodnotí sa prínos z pohľadu informatiky) a odborné postupy (zvládnutie softvérového inžinierstva a relevantných výskumných metód).
2. Práca musí byť aplikačná. Čo to znamená? Znamená to, že práca musí mať technické výstupy (aplikáciu, automatizačné nástroje pre experimenty a pod.) a aplikačný prínos (výsledok musí byť použiteľný na nejaký účel). Kvalitná práca však má obsahovať aj kvalitne spracovanú teóriu a (formálnu) analýzu problému.
3. Práca musí byť pôvodná. Čo to znamená? Znamená to, že práca nesmie byť plagiátom (preberané texty alebo časti riešenia bez uvedenia zdrojov) ani kompilát (pozbierané odcitované texty alebo časti riešení bez relevantného vlastného vkladu).
4. Práca musí byť odborná. Čo to znamená? Znamená to, že pri písaní sa používa odborný štýl a terminológia. Používajú sa odborné poznatky a postupy.
5. Práca musí byť ucelená. Čo to znamená? Znamená to, že práca predstavuje jeden celok, je dokončená a obsahuje všetky relevantné informácie potrebné pre jej porozumenie a odskúšanie výsledku.
1. Študent má nárok a povinnosť na priebežné konzultácie práce. Počas semestra sa odporúča každý týždeň vyčleniť čas na prezenčné alebo online konzultácie v primeranom rozsahu určenom vedúcim práce.
2. Študent má nárok a povinnosť na kontrolu draftu práce. Minimálne je potrebné odovzdať rozpracovanú prácu na kontrolu raz za semester (pred kontrolnými prezentáciami, a pred odovzdaním finálnej verzie práce).
3. Pri písaní práce je nutné postupovať podľa fakultných inštrukcií. Na tejto stránke nájdete potrebné informácie, spolu aj s fakultnou šablónou, ktorú je nutné použiť. Na zálohovanie a správu verzií je vhodné založiť si úložisko na správu verzií (git, SVN, …) ako pre textovú časť, tak aj pre kód, alebo využiť cloudové riešenia typu Overleaf.
4. Odporúčame si zhromažďovať relevantné online zdroje (články, zdrojové kódy, knižnice) do záložného úložiska (pre prípad, že sa online zdroj zmení, alebo je nedostupný). Je vhodné pri tom archivovať aj metadáta potrebné na citovanie (autor, názov, dátum prístupu, …).
5. Prácu nie je nutné písať lineárne (zaradom), podobne ako pri tvorbe softvéru je vhodný agilný postup: iterácia cez niekoľko verzií práce, s postupným pridávaním relevantných častí. Je potrebné si však dávať pozor na termíny a ponechať si dostatočný čas na záverečnú finalizáciu.
6. Ak pri riešení problému príde k nečakaným problémom, je potrebné včas situáciu komunikovať s vedúcim práce a pokúsiť sa stanoviť náhradné riešenie. Je vhodné rátať s potenciálnymi zádrhmi a zálohovať si čiastočné výsledky, vytvárať si funkčné verzie (míľniky) pred začatím ďalšej funkcionality.
1. Nekopírujte zbytočne texty. V teoretickej časti práce sa očakávajú relevantné definície (tie, ktoré sú potrebné na porozumenie zvyšku práce), ktoré môžu byť prevzaté (a odcitované!), ale jadro práce má byť vlastná tvorba.
2. Úvod práce. Je potrebné, aby čitateľ vedel o čom práca je, prečo je dôležitá, a čo sa v nej dočíta.
3. Teoretická časť práce. Tu sa uvádzajú základné definície (zväčša prebraté z odbornej literatúry) potrebné pre ďalšie porozumenie práce.
4. Analytická časť práce. Tu by mal študent analyzovať relevantné existujúce riešenia, sumarizovať ich klady a nedostatky (vhodné sú napr. sumárne tabuľky) a identifikovať z toho vyplývajúce špecifické požiadavky na vlastnú prácu (čo má riešenie robiť).
5. Návrhová časť práce. Tu sa rieši otázka ako postupovať pri riešení práce. Študent by mal spracovať návrh riešenia: vychádzajúc z analytickej časti by mal identifikovať hlavné komponenty a interakcie riešenia (architektúra, use-cases, data-flow), a pripraviť softvérový návrh jednotlivých komponentov do hĺbky. Identifikuje/navrhne vhodné algoritmy. Pri experimentálnej/výskumnej práci identifikuje a zdôvodní metodiku experimentov. Táto časť je charakteristická diagramami a schémami, využívajú sa v nej postupy softvérového inžinierstva.
6. Implementačná časť práce. Tu sa rieši otázka, ako bolo riešenie realizované. Študent by mal opísať relevantné časti svoje riešenia: zvolenú platformu, použité existujúce komponenty, zdokumentovať vlastný prínos a prípadne demonštrovať dôležité časti kódu (nie ako obrázok!), screenshoty a pod.
7. Výsledky a testovanie. Študent by mal sumarizovať výsledky testov a vyhodnotiť riešenie. Je tiež vhodné porovnať vlastné riešenie s existujúcimi alternatívami. Pri experimentálnych/vedeckých prácach je táto časť najbohatšia, obsahuje relevantné, spracované výsledky (tabuľky, grafy) a z nich odvodené závery.
8. Záver práce. Je potrebné, aby čitateľ dostal sumár výsledkov, zhodnotenie riešenia a jeho prínosov.
9. Rozsah práce. Ak dodržíte odporúčaný obsah práce, práca má zvyčajne dostatočný rozsah. Nie je potrebné umelo prácu zväčšovať. Naopak, ak práca má príliš veľký rozsah, je vhodné sa zamyslieť, ktoré časti je potrebné komprimovať (vybrať len relevantné grafy, screenshoty, kódy, vynechať nepoužitú teóriu, …)
10. Formálna úroveň. Ak používate LaTeX formálnu stránku dokáže riešiť použitie projektovej šablóny. Je potrebné správne citovať, číslovať a popísať obrázky, tabuľky, definície, rovnice, používať nadpisy, zoznamy, code-listing, … Je dôležité, aby práca bola napísaná spisovným jazykom a skontrolovaná minimálne cez spell-checker. Odborné termíny sa dajú používať aj v pôvodnom jazyku, ak neexistujú vhodné slovenské preklady. Nutná je však konzistencia (ak raz zavediete nejaký pojem, používajte ho rovnako, napr. stále softvér, a potom na základe vzoru aj malvér, nie miešať software, softvér, malware, malvér, …)
11. Najčastejšie chyby. Tu nájdete 5 najčastejších chýb, ktorých sa dopúšťajú študentky a študenti pri písaní záverečných prác.
1. Riešenie musí byť funkčné. Výsledok by mal byť funkčný prototyp, podľa zadania práce. Je vhodné priložiť k práci skompilovanú verziu so stručným návodom na inštaláciu a použitie.
2. Riešenie musí mať otvorené zdrojové kódy. K práci musia byť priložené zdrojové kódy riešenia (spolu s knižnicami alebo aspoň odkazmi na ne), ako aj príslušné kompilačné skripty, resp. návod na kompiláciu. Pre tieto účely je potrebné vložiť zdrojové kódy do AISu ako prílohu pri vkladaní záverečnej práce. V prípade, že využívate github alebo podobný typ verziovacieho nástroja, je potrebné pri odovzdávaní práce do AISu vložiť archív (napr. typu zip) stavu repozitára aktuálneho ku dňu vkladania.
3. Riešenie musí byť overiteľné. Aj pri experimentálnej alebo výskumnej práci by mal byť priložený softvér a dáta, ktorý umožní reprodukovať výsledky.
V prípade využitia umelej inteligencie pri tvorbe záverečnej práce je nutné riadiť sa opatrením „Používanie umelej inteligencie na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave“ č. 1/2024, dostupné na: https://www.stuba.sk/sk/zamestnancov/interne-predpisy/interne-predpisy-stu.html?page_id=6624&rok=2024&typ=opatrenie
Keďže uvedená stránka je dostupná len skrze univerzitnú sieť, príslušný dokument viete nájsť aj tu.
Dôležitým zdrojom informácií o záverečných prácach je fakultná stránka https://www.fei.stuba.sk/sk/studenti/studium/informacie-o-studiu/zaverecne-prace.html?page_id=5701
Nájdete tu:
Na univerzitnej úrovni sú informácie k dispozícii na stránke https://www.stuba.sk/sk/studium/legislativa-v-oblasti-vzdelavania/predpisy-suvisiace-s-vypracovanim-a-odovzdanim-zaverecnych-prac.html?page_id=4563
V študijnom programe Aplikovaná informatika sa pravidelne konajú okrem záverečných štátnych skúšok aj prezentácie priebežných výsledkov z bakalárskych projektov na záver zimného semestra. Cieľom prezentácie je kontrola stavu prác, ako aj spätná väzba pre študentov a vedúcich k prezentovanému progresu a plánu riešenia. Zväčša sa konajú koncom januára.
Žiadame študentov, aby v príslušný deň prišli v predstihu, nakoľko je potrebné nahrať prezentáciu na spoločný počítač, z ktorého sú následne prezentácie spúšťané.
Predpokladá sa krátka prezentácia (7 minút), kde je zhrnutý doterajší stav práce (stručne: na akej téme robíte, aké sú ciele, čo ste naštudovali) a plán na ďalší semester (aké riešenie ste navrhli).
Prezentovať môžu len študenti, ktorí majú založené zadanie BP v AIS. Po prezentáciách sa zadanie môže ešte mierne upraviť (na základe spätnej väzby), ale nemalo by sa zásadne líšiť od pôvodného zadania.
Náhradný termín z organizačných príčin a kapacitných možností neexistuje.
Finálna obhajoba záverečného projektu je štátna skúška. Na štátnej skúške je práca klasifikovaná samostatne skúšobnou komisiou, prihliadajúc na posudky vedúceho, oponenta, a na obhajobu práce. Na absolvovanie štátnej skúšky musí práca spĺňať kvalitatívne požiadavky odboru, pozitívne posudky a obhajoba práce sú nutnou, ale nie postačujúcou podmienkou absolvovania štátnej skúšky.
Posudok vedúceho bakalárskej práce
Posudok oponenta bakalárskej práce
Posudok vedúceho bakalárskej práce písanej v anglickom jazyku
Posudok oponenta bakalárskej práce písanej v anglickom jazyku
Stručné pokyny pre posudzujúcich: